2. časť Moja operácia neurostimulátora ( DBS ) 23.10.2019

PRED OPERÁCIOU SOM MALA VEĽA OTÁZOK, ALE MÁLO ODPOVEDÍ!! HNEĎ SOM VEDELA, ŽE VZNIKNE TENTO ČLÁNOK, KTORÝ POMÔŽE OSTATNÝM PACIENTOM



Rozlúčka s dlhými vlasmi .

Na 18. september 2019 mám krásnu spomienku. V ten deň som sedela u kaderníčky v kresle. Rozhodla som spojiť príjemné s užitočným. Bolo to pár dní pred mojou plánovanou operáciou. Vedela som, že o svoje vlásky prídem. Preto som si povedala, že je čas naplniť svoj dlhodobý plán. Môj plán bol taký, že si naplním detský sen, nechám narásť vlasy po pás, a následne darujem na Onkológiu. Lepšie povedané na parochňu pre nejakú pacientku. Vlasy mi síce po pás narásť nestihli, no potrebnú dĺžku na darovanie mali. Neraz som dostala otázku typu, či vlasy nechcem predať a peniaze použiť na financovanie svojej liečby.

No takto

a) boli to moje vlasy

b) aj keď som ich darovala, a nedostala zato peniaze, dostala som zato omnoho viac. Lepší a kvalitnejší život, spravila veľa nových pokrokov, dokážem veci ktoré pred operáciou neboli nemožné. Žiadnu z týchto vecí, by som si za peniaze z predaja vlasov nedokázala kúpiť. Navyše ten pocit, že ste niekomu kto kvôli chorobe prišiel o vlasy aspoň malou troškou pomohli je na nezaplatenie.

c) nie som bábika vlasy mi dorastú! Rozum už síce nie, ale nevadí ! Žijem na Slovensku, tu to funguje takým spôsobom čím menej rozumu, tým väčší plat za nič . Viď naša vláda . Keď mi vlasy dorastú urobím to znova. Budem veľmi rada, ak sa niekto pridá.







































Posledné dni v škole a na internáte,pred operáciou.

Posledné dni s kamarátmi a vychovávateľkami,boli pre mňa veľmi ťažké. Viem, že aj pre nich. Avšak nechceli to dávať najavo. Všetci sme si uvedomovali, že sa môže čokoľvek stať. Preto sme si užívali každú minútu. Keď som si tesne pred operáciou,bola na internáte zobrať ešte nejaké osobné veci ,všetci kamnaráti kričali moje meno a obimali ma. Tlačili sa mi slzy do očí . Pretože zmohla ma myšlienka, že sa možno vidíme naposledy,no rýchlo som túto myšlienku zahnala. Lúčila som sa s nimi so slovami: Ahojte,prídem hneď,ako budem môcť..

FOTKU UROBILA PANI VYCHOVÁVATEĽKA. ZA ŠKOLOU SME MALI AKTIVITU





 










 Kedy sa operuje a čo je DBS


 DBS sa operuje v momente, keď sa vyčerpajú všetky druhy liečby dystónie. Dystóniu liečia injekciami, to znamená pichaním botulotoxinu do postihnutých oblastí. Pokiaľ botuloxin už nezaberá, prechádza sa na tabletkovú formu liečby. Keď je neúčinná aj tabletková forma, pristupuje sa na poslednú možnosť liečby. Tou je práve DBS. Jedná sa o jedinú formu pomoci pacientovi. Ide o hĺbkovú mozgovú stimuláciu, ktorá sa uskutočňuje operačným zákrokom. Znie to a zároveň aj vyzerá ako zo sféry „scifi.“ Počas operácie sa do mozgu pacientovi zavedú elektródy, tie stimulujú postihnutú časť mozgu zodpovednú za zvýšenú činnosť svalov. Elektrické impulzy kontrolujúce mimovoľné pohyby sú do mozgu vysielané vodičom, ktorý spája elektródy s neurostimulátorom voperovaným pod kľúčnou kosťou. Tento stimulátor môže pacient ovládať sám, dokáže ho zapínať i vypínať (napríklad v spánku) má svoj vreckový programátor a stáva sa tak vlastne „človekom na baterky“, ktoré sa vymieňajú každých sedem rokov. Vreckový programátorom sa človek stáva „človekom na baterky“. Istým spôsobom človeka pretransformujú na robokopa. 


Na ľavej strane obrázka, je neurostimulátor ktorý má pacient implantovaný v hrudníku. Na pravej strane obrázka, je ovládač ktorý dostane každý pacient po operácii. V prípade potreby, si môže pomocou ovládača kontrolovať stav batérie, nadstavovať impulzy po konzultácii s lekárom, a mnoho ďalšieho.






Prípravy na operačný zákrok

 Na druhý deň, 23.10., mi ráno zaviedli kanylu, sanitárka ma šla osprchovať, obliekla mi takú jednorazovú košeľu a na izbe mi obviazala nohy obväzom. V nemocnici kde ma operovali pracuje moja kamoška. V deň mojej operácie mala dennú, tak hneď ráno bola za mnou. Prehodili sme pár slov, potom musela ísť už na oddelenie. Po mňa prišli medici, ktorý ma na vozíku previezli do ambulancie, kde ma čakala časť operačného tímu. Napojili ma na kyslík. Pritom ako mi napájali infúziu, som slávnostne zahlásila: „jéj pustíte mi brovičku žilou!“ Potom sa začalo do slova a do písmena peklo. Dali mi na hlavu taký špeciálny kovový kruh, začali ho uťahovať. Neskutočne to bolelo, ako keby mi dávali hlavu do zveráka. Tá bolesť, sa nedá ani opísať. Tiekli mi slzy a prvý krát v živote som kričala od bolesti, a to som mala už 20 rokov. Potom mi opichali hlavu niekoľkými injekciami, krížikmi si označili miesta, ktoré šli operovať. Nahrali krátky video záznam, dali mi na hlavu šatku, aby sa ma ľudia nebáli. Podľa mňa by si tí ľudia mysleli, že sa ideme hrať na hotel Transylvánia. Ono fakt som po operácii vyzerala ako Frankenstein. Zašitá hlava, hrudník. Našťastie bolo obdobie hallowenu, takže som mala originálnu masku. Teraz späť k veci, prešli sme pol nemocnice na neurochirurgiu, lebo som potrebovala CT vyšetrenie, kde si podľa záberov, pripravia predoperačný výpočet cieľa, kde sa potrebujú dostať s elektródami. Poloha elektród musí byť presná na milimeter! Pretože sa musia dostať do oblastí, ktoré komunikujú a regulujú pohyb, ktorý je narušený, preto tam vznikla dystónia, na ktorú ma operovali. Cieľ sa určuje podľa známok ktoré vidia na magnetickej rezonancii, podľa šedej hmoty. Prišli sme k CT prístroju, sedela som na vozíku s infúziou na kolenách, medikovi som podala infúziu, so slovami: „podrž mi prosím borovičku.“ Keď mi CT spravili preložili ma na posteľ a zaviezli ma pred operačnú sálu. Tam som čakala na neurochirurga a sanitárku. Keď obaja prišli, vzali ma na sálu. V chodbičke, kde sa nechávajú postele, ktorými prevážajú pacientov z oddelenia na sálu a zo sály na oddelenie ma sanitárka prezliekla z jednorazovej košele do bavlnenej, ktorá vyzerala tak anjelsky . Pýtam sa jej: „Ideme pozrieť svätého Petra?“ Nepovedala nič. V duchu som si povedala, hm kto mlčí ten svedčí. Prišli sme na sálu, samozrejme, tam bolo veľa rôznych svetiel a káblov od prístrojov. Vravím: „No dámy a páni, vyzerá to na poriadnu párty.“ Potom som doplnila otázku. Kedy príde DJ, raper poprípade skupina. Vedela som, že operácia bude trvať 8 až 10 hodín. Vravím im: „Banda dlhá šou je pred nami. Nejdeme ešte von jednu zapáliť?“ Nikto nič. Na chvíľu ma uspali kým mi zaviedli močový katéter, predtým než mi podali oblbovaciu látku povedali, čo idú robiť . Hovorím fajne, wc so sebou poruke. Elektródy mi do hlavy vkladali pomocou trajektorou, ktoré museli vybrať tak, aby nenarušili žiadnu cievu. A bezpečne umiestnili elektródu v tom mieste, kde je potrebná. Miesto, kde zavádzajú elektródy je individuálne u každého pacienta. Preto sa musí vždy presne overiť, samozrejme, aj počas operácie. Na počítači si vopred pripravili zavedenie elektródy, vždy si určia aj cestičku takzvaný prienik kadiaľ elektródy pôjdu. Počas operácii kontrolovali elektrické výboje. Vďaka nim vedeli kde sa elektróda nachádza. Pre neurochirurgov to bolo, nápomocné v tom, že mohli stimulovať jednotlivé postihnuté miesta, a tak vyhodnocovať moje odpovede na otázky, ktoré som Vám už spomínala. Musela som im odpovedať po prvé, preto, aby si boli 100% istý, že mi nič neporušili. Po druhé, preto, aby vedeli či sa účinok ochorenia operáciou zlepšuje, alebo naopak sú tam zlé nežiadúce efekty. Pri operácii sú aj klasický neurológovia, ktorí snímajú pomocou EEG aktivitu z hĺbky mozgu, a potom ju vyhodnocujú.  Napomáha to neurochirurgom upresniť polohu elektródy, ktorú vypočítali na spomínanej magnetickej rezonancii. Na kruh ktorý som mala na hlave, upevnili taký špeciálny prístroj ktorý im umožňoval mikro posun. Pomocou mikro posunu, mi po milimetroch zasúvali elektródu do oblasti cieľa v mozgu. Podľa EEG aktivity neurológovia určia, či sú alebo nie sú na správnom mieste. Neurochirurgovia podľa toho vedeli či tam tú elektródu môžu zaviesť alebo nie. Toto všetko bol prvý krok záznam mozgovej štruktúry.

 

Priebeh samotnej operácie

Teraz vám opíšem, druhý krok zavedenie elektródy a priama stimulácia .

Neurochirurg poprosil anestéziológa, aby ma na pár minútu uspal, kým mi rozpíli hlavu na vopred označených miestach. Nebojte sa, neinšpirovali sa hororom Masaker s motorovou pílou. Jasné, že tá píla bola špeciálne určená na operačné zákroky. Po chvíli som sa z ríše snov prebrala do reality. Hádam neprespím toľko neopakovateľnej zábavy. Po vypílení otvorov si navŕtajú držiak v tvare krúžku, niečo ako štupel do umývadla. Viete, aby mi rozum nevytiekol, ale nie srandujem, nemá mi aký rozum vytiecť. Držiak zabraňuje pohybu elektródy, drží jej stabilitu v polohe do akej bola operačne vsunutá. Po upevnený držiaka, ktorý tam prišijú a ešte privŕtajú šróbami. Do vnútra držiaka dajú zatvárací mechanizmus, ktorý nakoniec uzavrie celú elektródu. Začnú zavádzať takzvané plášte kadiaľ vsúvajú stimulačné elektródy. Najprv zavádzajú testovacie elektródy. Každá elektróda je inej farby vďaka tomu, dokážu na EEG rozlíšiť elektródy. Každú elektródu zavádzali po pol milimetri. Počas zasúvania zisťovali pomocou komunikácie so mnou či sú, už na správnom mieste alebo ešte musia ísť ďalej. Pri tejto operácii naozaj rozhodujú milimetríky. Po zasunutí elekrtród do cieľovej pozície, robili okrem snímania elektrickej aktivity aj dráždenie postihnutých oblastí v mozgu. Robili to preto aby, počas nadstavovania impulzov, ktoré začalo o pár týždňov neskôr, nebolo viac nežiadúcich účinkov ako žiadúcich. Medzi nežiadúce účinky patrí: tŕpnutie končatín a mnoho iného. Počas celého tohto cirkusu, sledovali aktivitu a zároveň impulzy v mozgu, ktoré im zaznamenával počítač. Zo záznamov z počítača si robili tabuľky, aby vedeli, ktorá elektróda je najvhodnejšia. Po zavedení stimulačných elektród do hlavy, vytiahli všetky testovacie elektródy. Vybrali plášť z miesta, kde šli zavádzať stimulačné elektródy, ostatné plášte vybrali neskôr. V konečnej fáze uzavreli návrt v hlave a zároveň uzamkli elektródy. Uzamknutú časť elektródy prepojili na predlžovaciu časť, ktorú potom napojili do neurostimulátora, ktorý mám v hrudníku kúsok nad prsníkom. Následne mi hlavu zašili, počas zašívania mi prestávali fungovať injekcie a začalo ma to bolieť. Povedala som to lekárovi, ktorý so mnou komunikoval, ten to pretlmočil neurochirurgom, ktorí povedali anesteziológom, že ma už môžu uspať. Operácia hlavy trvala v lokálnej anestézii 6 hodín, počas tejto doby som musela komunikovať s neurochirurgom z Martina. Pýtal sa ma či ho poznám, odpovedala som áno. Kázal mi napočítať od jedna do desať a späť, napočítala som. Povedal, že mám vymenovať odpredu aj odzadu mesiace v roku, dni v týždni, povedať svoj vek. Rok, dátum, narodenia, deň, dátum, rok operácie. Všetko som povedala správne 

Na obrázku môžete vidieť, upevnenie hlavy v obruči.



Vloženie stimulátora a prepojenie elektród.

Keď som už bola po 6 hodinách v celkovej anestézii neurochirurgovia mi urobili na ľavej strane hrudníka rez, urobili mi tam takzvané vrecúško na neurostimulátor. Pomocou špeciálnych predlžovačiek mi elektódy z hlavy prepojili do neurostimulátora. Takto vlastne spojili stimulačné elektródy s neurostimulátorom, ktorý vysiela impulzy. Voperovanie neurostimilátora a napájanie elektród trvalo 2 hodiny. Napojili mi to takým spôsobom, že elektródu poza ucho cez krk a plece spustili až k neurostimulátoru. Viedli to popod kožu takže to nie je vidieť. Vidno mi je len DBS strojček, vôbec mi to nevadí nehanbím sa za to. Vďaka tomu mám kvalitnejší život. Celková operácia trvala 8 hodín

Na obrázku môžete vidieť,ako vyzerá DBS po zavedení.



Prebudenie z narkózy a pooperačné stavy.

Operáciu úspešne ukončili o 15:00 a následne ma previezli na JIS, tam ma napojili na pulsomer, tlakomer a prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca. Po dvoch hodinách, som sa začala preberať. Následne po mňa prišiel lekár a vzali ma na kontrolné CT, kde skontrolovali elektródy. Pred 19:00 som sa prebrala plne k životu, už som nebola ani strýko Fester ani Frankenstein, už som bola rovno robokopka. Bolo mi na vracanie z toľkých anestetík. Chcela som si opraviť perinu, podvihla som ľavú ruku, že sa lepšie prikryjem. Bol to najblbší nápad, aký som kedy dostala. Tá bolesť ľavej strany hrudníka bola strašná, každý pohyb ľavou rukou ju zhoršoval. Položila som ruku naspäť vedľa tela a prikryla sa pravou. Ležala som na chrbte a začali ma bolieť kríže. Na ľavú stranu som sa otočiť nemohla lebo som mala na hlave rez za ľavým uchom, takže som na tom ležať nemohla, lebo ma to bolelo. Na pravú stranu som sa sama otočiť nedokázala, keďže som si nemohla tou ľavou rukou pomôcť. Zavolala som sestričku a poprosila som ju, či by sa mi pomohla otočiť. Povedala, že áno a bola si ešte po kolegyňu, aby jej šla pomôcť. Prišli obe a začali ma otáčať najpomalšie a najjemnejšie ako to šlo, no aj tak ma tá ľavá strana hrudníka veľmi bolela. Akože ja vydržím akúkoľvek bolesť, no toto bol brutál . Keď ma otočili snažila som sa zaspať, ten kto ležal aspoň raz v nemocnici vie aký to je “ super zážitok ” mať na izbe niekoho, kto hrozne chrápe. Na JIS boli dvaja takýto pacienti, dokopy nás tam bolo 6 . Tí dvaja chrápali, jeden chalan začal vracať. Ja viem, že zato nemohol a beriem to. Avšak keď som počula ako vracia, začalo naťahovať aj mňa, ale udržala som to v sebe. Takto to šlo celú noc. Ráno som prosila svoju ošetrujúcu lekárku či by ma nemohla preložiť na klasickú izbu, keď už nie som na prístrojoch. Na rovinu som jej povedala, že prostredie na JIS mi nerobí dobre, že som celú noc nespala. Chápala to, šla pozrieť či je na niektorej izbe voľné aspoň jedno miesto, nebolo voľné nič. Horko ťažko som na JIS zvládla celý deň a noc, celý štvrtok som jedla málo, bolo mi stále zle z narkózy a v noci som sa opäť poriadne nevyspala. V piatok ma konečne preložili na klasickú izbu. Prvá vec čo som spravila po prevoze na normálnu izbu, bola tá, že som písala kamošom, aby vedeli, že ešte žijem.


Pobyt v nemocnici

Po krátkom čase sa mi prihovorila pani, ktorá mala posteľ vedľa mňa. Dali sme sa do rečí, aj keď bola odo mňa omnoho staršia, fajn sme si rozumeli. Operovali jej chrbticu, boli sme podarená dvojica, keďže sa po operácii nemohla zohýbať. Ja som jej zbierala všetko čo jej spadlo na zem. Teta mi zato na oplátku odbaľovala sladkosti a nalievala piť. Predebatovali sme skoro celé dni. Potom nám dali na izbu takú babu, volala sa Katarína, akože chápem keď je malé 5 ročné dieťa rozmaznané. To dievča malo viac ako 20 rokov, bola nenormálne rozmaznaná, všade mala bodrel, sanitára kvôli nej zjazdila vrchná sestra. Pred vizitou jej aj mne, dal z nočného stolíka všetko preč, ona to tam zase vyložila. V živote nepochopím, načo je v nemocnici fén na vlasy babe ktorej idú operovať krčnú chrbticu a nebude sa môcť predkloniť, aby si umyla tú svoju osprostenú makovicu. Povedala som si, že nemusím chápať všetko. Všetkým nám chodili návštevy v poobedných vyhradených návštevných hodinách, len jej doobeda aj poobede. Doobeda za ňou bola nejaká pani, už keď sa niekto dovalí mimo návštevných hodín, nech sa rozprávajú potichu alebo idú na chodbu. Nie oni hučali na celú izbu, ako môj kamarát keď má dva promile v žile. Upozornenie nepomohlo, tá staršia pani zazvonila na zdravotnú sestru, prišla sanitárka, no tá nič nezmohla. Myslela som si, že návšteva tej baby nie je taká sprostá ako vyzerá, veru nebola taká sprostá, bola ešte sprostejšia. Ja by som chcela vedieť, aké mala v hlave vzduchoprázdno, keď sa na mňa pozrela mala som na hlave šatku. Katarína jej povedala, že mi operovali hlavu. Napriek tomu sa ma tá ťapša spýtala: Ty nemáš vlasy? Ja som odpovedala tiež otázkou typu: Vy nemáte rozum? Mne vlasy dorástli a rastú, jej už rozum nenarastie. Nevadí sprostí lidi taky lidi. V piatok za mnou prišli rodičia, pýtali sa lekára ako prebiehala operácia. To bola najväčšia osudová chyba, akú kedy spravili. V momente ako položili túto otázku, mi začalo rozťahovať kútiky a bolo mala som čo robiť aby som udržala smiech. Hneď sa dozviete najkomickejšie príhody zo sály.

Dozvedeli sa aj to čo nechceli. Operácia išla ako mala, do doby kým nezistili že sa im nedá prehrať DVD z CT, tak ho išli napáliť nanovo. Postupne si vyberali pomôcky z kufríka, ľudia, ja neviem či im pomáhal bývalí pacient, pretože im spadla šróba, ktorou mi mali v hlave upevniť elektródu a niekam sa zakotúľala. Našli ju vydezinfikovali a navŕtali mi ju do hlavy. Nebojte sa nemám v hlave o šróbu menej. Určite si niekto z Vás bude klásť otázku: Čo by sa stalo keby šróbku nenašli? Museli by otvoriť druhý náhradný kufrík s tými istými pomôckami. Tým by sa moja operácia predražila o 40 000 €, lebo keby ho otvorili, už by bol znehodnotený. By som rada videla, ako vysvetľujú prečo otvorili aj druhý kufrík. Bola by to ťažká konverzácia no zároveň fajn šou. Keď to neurochirurg vravel mojim rodičom, nezabudol podotknúť, žeby im to nemal hovoriť, a že sa im to stalo počas celej praxe prvý krát. Na jednej strane je pravda, že so mnou sa všetkým všetko stane prvý krát. Vôbec mi to nevadilo, aspoň mám zážitok. Takže ak túto knižku číta niekto, koho táto operácia čaká. Nebojte sa, Vám sa to nestane.

Piatok bol pre mňa dosť ťažký a neudržala som plač. Dôvodom bola akcia na Donovaloch s názvom Zamykanie neba. Akcia trvá od piatku do nedele. Celý rok sa na ňu teším, pretože sa tam stretnem s kamošmi, ktorých nevidím dlhú dobu a zároveň spoznám nových ľudí. Kamaráti dávali na Facebook videá, mne bolo veľmi ľúto, že tam nemôžem byť a polietať s nimi. V piatok večer za mnou prišla kamoška, ktorá ma bola pozrieť aj ráno v deň operácie. Samozrejme, ja mám správnych kamarátov, takže v sobotu rovno z Donovalou, prišli za mnou do nemocnice. My, padačkári, sme veľká rodina, napísala som im, aby sa predstavili ako moji bratranci, nech je sranda. Jasné, že to urobili. V nedeľu ma prišla pozrieť rodina. Pondelok, utorok som mala ešte injekcie a infúzky. V stredu ráno mi dali poslednú injekciu infúziu, vybrali mi stehy na hlave a steh na hrudníku následne som išla domov. Samozrejme hlavu a hrudník som mala ešte dva týždne zalepený a mamina mi ho prelepovala. So sebou okrem liekov od bolesti mi pribalili aj pár lepiek na prelepovanie, mamina ich ešte niekoľko kúpila v lekárni.



 Príchod domov a zotavovanie.

Po príchode domov, sa začali objavovať prvé predoperačné problémy. Nefungovala mi pamäť nemohla som jesť, piť. Všetky tekutiny, čo som dala do úst, mi okamžite vytiekli von . So stravou som sa dusila viac, ako obvykle . Doma som mala malého 8 ročného bratranca, pár dní sa zľakol vždy, keď ma stretol plešatú, vedel o tom, že nebudem mať vlasy, no nevedel si ma bez nich predstaviť. Úprimne? Ja keď som šla okolo zrkadla a zbadala som sa tiež som sa zľakla seba samej. Prvé ráno keď som vošla do kúpelky a postavila sa pred zrkadlo moja reakcia bola: nepoznám Ťa ale umyjem Ti zuby. Doma som chodila so šatkou málo kedy, približne týždeň po mojom príchode z nemocnice. Sme s tetou a bratrancom, išli do kina na hotel transilvánia. Bol hallowen tak som si dala šatku s kostričkami.


Návrat do školy po operácii










Fotka vznikla počas prestávky







Tri týždne po operácii som šla do školy. Príchod na internát,bol z emotívnej stránky veľmi silný . Všetci ma obímali a vraveli,aký sú šťastní, že som sa vrátila. Keď ma na druhý deň ráno, stretla na chodbe zástupkyňa s riaditeľkou. Boli veľmi prekvapené, že som už v škole. Začiatky boli veľmi ťažké,keďže som mala problémy s pamäťou,ťažko sa mi učilo na písomky a skúšky . Našli sa učitelia ktorí to chápali, a dali mi viac času . Avšak moja majsterka , medzi nich nepatrila. Skúšala ma z učiva, ktoré sa učili keď som ja nebola v škole. Potom ma známkovala 3.4. Jedno ráno,ma zdrbala zato, že som predchádzajúceho dňa nevyložila po praxi stoličku. Snažila som sa jej vysvetliť, že nemôžem dvíhať ťažké veci. Keďže som mala aj ranu v oblasti hrudníka, lekár mi nariadil 3.mesiace prísny šetriaci režim . Majsterka nemala pochopenie. Raz som čakala na chodbe,kým zazvoní a začne hodina . Prišla ku mne majsterka z iného odboru. Povedala mi, citujem : ukáž vlasy. Napriek tomu, že som mala na hlave šatku . Potom sa má spýtala. Citujem : v nemocnici Ťa operovali? Vravím : nie,doma v kuchyni.Žiaci školy, sa tiež delili na dve skupiny. Našli sa taký, ktorý ma zhadzovali a posmievali sa mi pred ostatnými žiakmi. No našli sa aj taký ktorý, pri mne v dobrom aj v zlom stáli.

Navždy im zato budem vďačná.



V tretej časti článku, sa dozviete všetko o nadstavovaní DBS





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

1. Časť Prípravy na operáciu DBS 2019

DBS pri ochorení génu KMT2B